Divoké byliny boli dlho zabúdané, ale teraz sa zase vracajú a s obľubou používajú. Majú svoje miesto v kuchyni, kozmetike aj tradičnom ľudovom liečiteľstve. Teraz, s pribúdajúcim slniečkom, je ten správny čas vyraziť na prvý jarný zber!
obsah článku
Prečo zaradiť divoké byliny?
Je pravda, že ich chuť aj vzhľad nie sú pre každého príliš lákavé. Chvíľu trvá, kým si na divoké byliny zvykneme. Príliš tomu nepridáva ani skutočnosť, že rastú na prapodivných miestach, a tak ich automaticky radíme medzi burinu.
Vďaka obsahu vitamínov, minerálov a ďalších cenných látok prirodzene posilňujú imunitný systém. Vo väčšine prípadov ich obsahujú oveľa viac ako všetky druhy pestovaného ovocia alebo zeleniny. Môže za to šľachtenie, hnojenie, ale aj trhanie nezrelých plodov kvôli ďalekej ceste cez polovicu sveta až na pulty obchodov.
Je tu ale ešte jeden dôvod. Na to, aby rastlina prežila, potrebuje ochranné látky. Ovocie a zelenina na záhradách väčšinou nie, pretože už samotné semienka sú ošetrené, aby boli čo najodolnejšie. Divoké byliny túto výhodu nemajú, takže si tieto ochranné látky musia sami vytvoriť. Akonáhle začnete takéto rastliny konzumovať, prijímate tým aj tieto cenné látky, ktoré majú blahodarný vplyv na naše zdravie a obranyschopnosť.
Vyrazte do prírody na prvý tohtoročný zber
Už v priebehu marca začínajú spod snehu vyrážať prvé zelené lístky divokých bylín. Aby bolo zrejmé, že ich zber nie je žiadnym moderným výmyslom, pripomeňme si tradičné sviatky, počas ktorých sa pripravovali špeciality práve z jarných bylín. Bola to napríklad jarná plnka na Zelený štvrtok.
Včas z jari môžeme zbierať známy medvedí cesnak, neskôr aj cesnaček alebo divokú pažítku, určite tiež narazíme na kozonohu, lipkavec, sedmokrásku, popenec, púpavu, vtáčinec alebo žihľavu. Zber vykonávame radšej v lese alebo iných odľahlých miestach, kde rastliny nie sú kontaminované prechádzajúcimi autami alebo zvedavými psami.
Medvedí cesnak je dnes už tak trochu výnimka medzi divokými bylinami, pretože za burinu ho snáď nikto nepovažuje. Naopak sa každoročne objavujú dlhé diskusie o zbere a spôsoboch spracovania.
Názov nevznikol pre nič, za nič. Údajne ho naozaj pojedali medvede, ktorí sa prebudili zo zimného spánku. Medvedí cesnak im dodal potrebné vitamíny, minerály a zbavil ich parazitov. Konkrétne obsahuje vitamíny A, B a C, z minerálnych látok železo, zinok, horčík, vápnik a jód.
Rastie hlavne v listnatých lesoch, na tienistých miestach. Ich listy sú zameniteľné s jedovatou konvalinkou, ale stačí jeden preháňať medzi prstami a výrazná cesnaková aróma hovorí za všetko. Akonáhle začnú rastliny vykvitať, už nie je taký silný a je na čase sa vrhnúť na inú bylinu.
Prebytok listov je možné uskladniť. Ľahko pripravíme pesto, dá sa tiež iba nasekať a zmiešať s menším množstvom soli, prípadne fermentovať. V žiadnom prípade sa nesuší ani nezamrazuje. Stratí tým chuť, a navyše získa veľmi nevábnu konzistenciu.
Cesnáčik lekársky
Zatiaľ čo so zberom medvedieho cesnaku rozhodne neotáľajte, cesnáčik vydrží prakticky až do jesene. Poznáte ho podľa širokých listov s vlnitými okrajmi. K zámene s jedovatou rastlinou by dôjsť nemalo, ale napriek tomu sa môžete presvedčiť premnutím listu medzi prstami. Cesnaček totiž tiež zaváňa cesnakovou vôňou.
Obsahuje vitamíny A a C, ďalej saponíny a veľké množstvo éterických olejov. V ľudovom liečiteľstve sa cesnačik používal ako liek proti kašľu, a to vďaka prítomnosti spomínaných saponínov, ktoré uľahčujú vykašliavanie. Okrem toho sa z listov pripravuje masť, ktorá v kombinácii s nechtíkom a kostihojom urýchľuje hojenie povrchových rán.
Zbierať môžeme celú rastlinu. Spočiatku aj stonky, ale akonáhle trochu povyrastie, sú tuhšie av jedle nepríjemné. Semienka sú veľmi aromatické a štipľavé. V kuchyni cesnáčik využívame ako súčasť nátierok, do polievky, čiastočne pokojne aj na prípravu pesta. Skladovať sa dá iba sušením. Teplota by nemala presiahnuť 30 °C.
Cesnak viničný
Táto bylinka rastie hlavne v parkoch alebo na slnečných miestach v lese. Inak sa mu hovorí aj divoká pažítka. Presne tak ju môžete využívať. Oproti pestovanej pažítke má viac vitálnych látok, vrátane tých ochranných.
Skladovať ju môžete zmrazenú, ale už po krátkom čase začne strácať arómu. Vhodnejšie sú na uskladnenie podzemnej časti, teda cibuľky, ktoré je možné zavariť. Avšak takáto úprava stojí za zváženie, pretože tak rozsiahlym zberom dôjde k trvalému vyplieneniu väčšiny rastlín. Obsah cenných látok po zavarení je tiež veľmi nízky.
Kozonoha hostcová
Kozonoha je postrach všetkých záhradkárov. Akonáhle sa objaví, je prakticky nemožné sa ju zbaviť. Ale to nám nemusí vadiť, môžeme ju využívať v kuchyni. Vďaka neutrálnej chuti sa hodí prakticky do všetkých pokrmov a rastie od jari až do jesene. Používam ju napríklad do polievok, smoothie, do jarných plniek alebo ako základ špenátu.
Mladé rastliny sú bohatým zdrojom vitamínu C, chlorofylu, železa, horčíka a vápnika. Jedinou možnosťou, ako kozonohu uskladniť, je zmrazenie alebo výroba pesta. Avšak nasekaná tvorí chuťovo zaujímavú alternatívu špenátu, takže ju môžete nakombinovať aj s inými druhmi jarných bylín alebo pokojne priamo so špenátom. Užiť ho môžete do cestovín alebo treba zapiecť v slanej štrúdli.
Čerstvo vylisovaná šťava z kozonohy mierni pocit svrbenia po uštipnutí komárom. Čiastočne tiež mierni opuchy po útokoch iného hmyzu.
Lipkavec obyčajný
S touto rastlinou ste sa už určite stretli. Minimálne pri prechádzke vysokou trávou, kedy sa vám urputne nalepila na oblečenie. Lipkavec, hoci na to príliš nevyzerá, je tradičná súčasť ľudového liečiteľstva.
Obsahuje veľké množstvo vápnika, medi, železa, kremíka a sodíka. Kombinácia týchto minerálnych látok zaručuje silné močopudné účinky. V ľudovom liečiteľstve je čaj tradične odporúčaný pri opakovanej tvorbe obličkových kameňov.
Lipkavec sa používa vo forme šťavy, čaju alebo masti. Šťavu si pripravte z kombinácie zelených bylín a výrazného ovocia, môžete ju tak popíjať každý deň ako prevenciu aj pre celkové osvieženie organizmu. Čaj sa používa hlavne pre svoje močopudné účinky, ako už bolo povedané. Pokiaľ sa vám tieto ťažkosti vracajú, pripravte si čajovú zmes z lipkavca a žihľavy.
Okrem toho má lipkavec hojivé účinky, ktoré môžete využívať prostredníctvom masti alebo kúpeľov. Masť vytvorte klasickým spôsobom a ako hlavnú surovinu použite nerafinované bambucké alebo kakaové maslo.
Lepivé lístky lipkavca sú na priamu konzumáciu dosť nepríjemné, ale využiť ich môžete do smoothies. Mladé rastliny môžete použiť celé, u vyššej a starších rastlín otrhajte len lístky a mäkkú časť stonky. Inak budete medzi zubami loviť vlákna, ktoré odolajú aj silnému mixéru.
Sedmokráska chudobka
Sedmokráska vyzerá skvele na každom jedle! Na jar sa zbierajú kvety, ktoré obsahujú štedrú porciu inulínu, silíc a organických kyselín. Tvorí tak zmes, ktorá slúži ako dokonalé prebiotikum. Prebiotiká sú nestráviteľné látky, ktoré v črevách slúžia ako potrava pre zdravé črevné baktérie. Vytvára tak ideálne podmienky na rast probiotík. Akonáhle sa v lese alebo na záhrade objavia prvé kvietky, neváhajte a vyrazte pre nich.
Z kvetov sa dá pripraviť masť, ktorá podporuje regeneráciu zle sa hojacich rán. Môže sa využívať aj na vyrážky, ale v takom prípade by som bola obozretná. Hlavne pokiaľ nepoznáte jej príčinu.
Zádušník brečtanovitý
Zádušník rastie po celý rok, môžete ho nájsť dokonca aj pod snehom. Má drobné lístky s vlnitými okrajmi, po odkvitnutí listy tmavnú. Naši predkovia zádušník údajne využívali na spojenie s inými svetmi, vytvárali na tieto príležitosti zádušníkový veniec.
V porovnaní s inými divokými bylinami obsahuje väčšie množstvo éterických olejov, čo je poznať hlavne na chuti, takže zádušník nie je správnou voľbou pre niekoho, kto sa s konzumáciou bylín ešte len zoznamuje.
Najviac vitálnych látok obsahuje v čase kvetu. To je správny čas na poriadny zber, z ktorého si sušením do 30 °C pripravíte zásobu na zvyšok roka. Sušený je naozaj horký, v kuchyni si ho neobľúbite, ale ako čaj na boľavý žalúdok po výdatnom nedeľnom obede ho uvítate. Ako už názov zádušník napovedá, je vhodný aj pri ochoreniach priedušiek. Čaj dvakrát denne je výbornou podpornou liečbou.
Vtáčik žabinec
Ďalšia divoká bylina, ktorú mnohí hanlivo označujú za burinu. Vtáčik je na tom so svojou vytrvalosťou podobne ako kozonoha. Nie je ľahké sa ju zbaviť.
Pokiaľ z nej chcete vyťažiť maximum, tak príliš nečakajte, pretože zber mladej rastliny je možný iba na jar. Nedá sa ďalej uskladniť a vyrastené byliny nie sú chuťovo ani výživovo príliš atraktívne.
Ak začínate a nie ste si príliš istí vzhľadom jednotlivých bylín, tak radšej počkajte, až vtáčinec začne kvitnúť. Predtým je totiž veľmi podobná jedovatej drchničke roľnej. Kvety ale zameniť nemožno. Zatiaľ čo drchnička má červené kvety, vtáčinec bielej.
Vtáčik je obľúbený hlavne medzi osobami trpiacimi lupienkou alebo atopickým ekzémom. Z vtáčinca sa pripravuje kašovitá hmota, ktorá sa potiera na takto citlivé miesta. Prináša okamžitú úľavu a mierni celkové prejavy. Príčinu však nerieši, možno ju využiť iba ako jednorazovú pomoc. Okrem toho ju nezabudnite pridať aj do zeleného smoothie. Mladý vtáčinec patrí medzi najchutnejšie buriny.
Púpava lekárska
Púpav je veľa a všetky sú od seba veľmi ťažko rozoznateľné. Len na Slovensku rastie približne 250 rôznych druhov. Všetky majú spoločný široký komplex účinných látok, a to vitamíny A, B a C, sodík, draslík a mangán, aj triesloviny, horčín a inulín. Konkrétne množstvo inulínu v priebehu roka výrazne stúpa. Zatiaľ čo na jar má rastlina okolo 5% tejto látky, na jeseň už množstvo vyšplhá až k 40%. Koreň navyše obsahuje fytoncídy.
Na jar sa zbierajú hlavne listy, ktoré sa môžu pridať do pesta alebo zeleninového šalátu. Majú ale veľmi horkú chuť, preto s nimi šetrite. Oveľa cennejšie sú z výživového hľadiska korene. Najvhodnejšia doba ich zberu je koniec leta, kedy rastlina vykvitne. Kvet zvyšuje obsah všetkých vitálnych látok av tejto dobe je aj množstvo inulínu oveľa vyššie.
Práve prítomný inulín sa postará o zdravú funkciu čriev, dokáže upraviť hladinu cukru v krvi a prirodzene podporuje imunitný systém. Horčín podporuje funkciu tráviaceho systému, pečene a obličiek. strúhaný koreň púpavy sa používa vo forme odvarov buď samostatne, alebo ako súčasť čajovej zmesi. Pražený koreň je známy aj ako zdravá alternatíva kávy.
Žihľava
Žihľava je kráľovnou medzi divokými bylinami. Má nespočetné množstvo využitia, vitálnych látok, rastie všade a môžete ju zbierať takmer po celý rok. Žihľavový čaj má navyše pomerne príjemnú chuť, dá sa vo veľkom množstve nasušiť na zimu, kedy vás zahreje, povzbudí a prečistí močové cesty.
Obsahuje vitamíny C, K a B2, kyselinu panthotenovú, draslík, železo a oxid kremičitý. Množstvom železa strčia do vrecka všetky odrody špenátu. Kyselina panthotenová posilňuje funkciu nadobličiek, čo sa prejavuje na celkovej obranyschopnosti. Pokiaľ je ich funkcia oslabená, telo je viac náchylné k vírusovým ochoreniam, ale aj k stresu.
Žihľavu môžete pridať do pesta, smoothie, polievok, jarných plniek aj ďalších receptov. Čestné miesto zaujíma dokonca aj v kozmetike, najčastejšie vo forme šampónov.
Začať môžete kedykoľvek
Ak stále váhate, či sú divoké byliny aj pre vás, skúste na to ísť z druhej strany. Pretože ich konzumáciou rozhodne nič nepokazíte. Pravidelný prísun vitálnych látok vás ale čoskoro presvedčí o ich skrytom kúzle. Rozhodne nemusíte začínať so všetkými. Spočiatku si určite vystačíte so žihľavou a postupom času môžete pridávať ďalšie.
