Dnes už nie je žiadnym tajomstvom, že život v blahobyte so sebou nesie aj určité dane. Jednou z nich je napríklad plytvanie potravinami. Záležitosť, ktorá sa týka kolektívnej spoločnosti i jedincov samotných. Niektorí sa nad touto skutočnosťou ani nepozastavia a prebytky s pokojným srdcom vyhadzujú, iní sa nad údelom nevyužitých potravín v hlave lynčujú a úzkostlivo hľadajú nové a nové riešenia, ako plytvaniu zabrániť. Také postupy potom môžu niekomu pripadať ľahko extrémistické, čo následne môže odradiť iných ľudí od šetrnejšieho zaobchádzania s potravinami.
Dobrou správou je, že rozhodne nie je potrebné voliť takto striktné cesty na zníženie produkcie nevyužitých potravín. Aj malé, a do bežného života ľahko zaraditeľné kroky, dokážu výrazne zefektívniť nakladanie so surovinami a podporiť tak planétu v jej vyváženejšom fungovaní.
obsah článku
Z pultu rovno do koša
Vplyvy neupotrebenia potravín sú pre mnohých ľudí skôr abstraktné. A nie je sa čomu diviť. Obchody nás rôznymi taktikami podprahovo tlačia k ďalšiemu a ďalšiemu nakupovaniu, takže cesta nevyužitých surovín do popolníc bola zastretá pod rúškom “problém, ktorý nejde vidieť, neexistuje”. Našťastie sa už o tejto téme začalo hovoriť a výskumy priniesli čísla, ktoré vrhajú na celú záležitosť svetlo absurdity.
Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo uviedla, že celosvetovo sa ročne vyhodí tretina potravín, čo je 1,3 miliardy ton jedla. A čo to konkrétne znamená v praxi? Po svete chodí vyše 800 miliónov podvyživených ľudí, ktorí nemajú dostatočný príjem potravy a dlhodobo žijú v hlade. Oproti tomu vyššie spomínaný objem vyhodeného jedla by mohol zaistiť obživu 3 miliardám ľudí. To znamená, že vyhodíme takmer 4x viac jedla, než je hladujúcich ľudí.
A čo na to európska ekonomika? Vyhodením v priemere 100 kg potravín na osobu prichádza ročne o 149 miliárd eur.
Kde sa plytvanie začína?
Z celkového objemu nevyužitých potravín je polovica vyhodená v domácnostiach. Na druhej polovici sa podieľa spoločnosť kolektívnymi zložkami. Patrí medzi ne napríklad poľnohospodárstvo a výroba – je tu kladený veľký dôraz na perfektné senzorické vlastnosti potravín, kvôli ktorému sa časť surovín, ktorá spĺňa kvalitu, avšak nie požiadavky na vzhľad, ani nedostane na pulty. Časť potravín je tiež znehodnotená pri výrobe či distribúcii. A samozrejme tu platí, že čím väčšia je vzdialenosť transportu, tým je väčšia šanca poškodenia surovín, vplyvom čoho sú následne vyradené.
Značným zdrojom plytvania sú obchody – nepredané suroviny sa skrátka vyhodia. Veľký výber tovaru a očakávanie dokonalosti produktov vedie k výraznej tvorbe nepredaných zvyškov. Najvýraznejšie je tu mrhaním zasiahnuté ovocie a zelenina.
Plytvanie potravinami sa vyskytuje aj v oblasti hromadného stravovania – pohostinstvo, catering, školské a firemné jedálne. Jedným z faktorov sú prísne hygienické normy, ktoré stanovujú veľmi krátku dobu možného podávania hotového jedla. Tým dochádza k vyhodeniu pokrmov, ktoré sa nestihli ani dostať na tanier a z hygienického hľadiska už byť servírované nemôžu. Bohužiaľ v tomto odvetví je samozrejmosťou, že ponuka prevažuje dopyt, aby zákazníci mali z čoho vyberať, cítili sa uspokojení veľkým výberom a nedali tak nabudúce prednosť konkurencii.
Domácnosť a plytvanie
Ani u nás doma nie sú potraviny v bezpečí. Či už ide o neuvážene veľké nákupy, varenie a nedojedanie väčších porcií alebo darovanie potravín, ktoré sa práve dotyčnému netrafili do chuti. Z celkového množstva vyhodeného jedla je 53 % vyprodukovaných v domácnostiach. A keď sme u tých percent, zaujímavosťou je aj fakt, že z celkového množstva odpadu domácnosti tvoria 30 % práve nezužitkované potraviny. Potravinový odpad je skrátka široký priestor pre naše zlepšenie a efektívnejšie fungovanie. Aké kroky teda podporia optimálny proces nakupovania a konzumácie? Nie je potrebné očakávať asketické reštrikcie – zníženie plytvania naopak ponúka životu väčšie možnosti a pestrosť.
Nakupovanie
Kľúčovým bodom je hneď nakupovanie a príprava naň vopred. Skontrolovať aktuálny stav domácich zásob a spísať si všetko, čo je naozaj potrebné doplniť. Veľa pomôže si naplánovať jedlá dopredu a podľa toho nakúpiť konkrétne suroviny. Z hľadiska obmedzenia plytvania je lepšie vykonať viac menších nákupov namiesto jedného hromadného na týždeň až dva dopredu, pretože veľké množstvo potravín podľahne skaze skôr, než naň dôjde rad v konzumácii.
V obchode preferujme lokálne potraviny, ktoré neboli vystavené dlhému transportu – vyradíme tak z reťazca aspektov plytvania jeden významný článok vzniku potravinového odpadu pri distribúcii.
Moderné technológie už myslia na všetko ak dispozícii sú tak mobilné aplikácie na evidenciu domácej zásoby potravín – na nákup sa tak možno pripravovať priebežne podľa aktuálne skutočných potrieb a neloviť potom tesne pred nákupom z hlavy tú maličkosť, ktorú sme predvčerom nutne potrebovali…
V obchode nevyberajme tovar zo zadného radu s dlhšou trvanlivosťou, ale berme ich postupne spredu – tie majú bližší dátum spotreby a hrozí im skoršie vyradenie z predaja, ktoré by bolo v tomto prípade zbytočné, keď si aj tak odnesieme ich mladšieho kolegu. Nevyhýbajme sa tiež takým kusom tovaru, ktoré nespĺňajú všetky estetické kritériá a zostali by kvôli nim ostatnými zákazníkmi prehliadané.
Uchovanie potravín
Organizácia je kráľovná úspechu! To platí aj v otázke ochrany surovín pred ich vyhodením. Tie s blížiacim sa dátumom spotreby dajte rovnako ako v obchode dopredu a na dobre viditeľné miesto.
Včasné zamrazenie je optimálnou cestou, ako mať suroviny po ruke, ale nevystavovať ich riziku skoré skazy. Je však potrebné mať na pamäti, že aj v mrazničkách je jedlo len na obmedzenú dobu – napíšte si teda na obal suroviny dátum zamrazenia. Na internete sú potom bez problémov na vyhľadanie tabuľky odporúčané maximálne doby uchovania v zamrazenom stave pre jednotlivé druhy potravín.
Rôzne vychytávky pri uchovaní potravín dokážu znateľne predĺžiť ich životnosť. Napríklad pokiaľ neskonzumujeme naporcovanú mrkvu, stačí ju dať do nádoby s vodou a uchovať v chladničke. Mrkva tak neokorá a zostane svieža o pár dní dlhšie.
Tiež suché potraviny sú ohrozené predčasným vyhodením. Na vine sú najčastejšie mole či iní nevítaní hostia. Voľbou vhodných uzatvárateľných nádob predídeme k šíreniu potenciálnych škodcov po celej komore.
Zvyšky bez zvyškov
Predsudky bokom, z niektorých potravín sa dajú veľmi chutne a výživne využiť aj zdanlivé zvyšky. Žiarnym príkladom toho je napríklad koreňová zelenina – dobre očistené šupky a odrezky mrkvy a petržlenu možno prihodiť do polievky, kde sa vyvaria a prispejú svojimi živinami.
Šupky sa dajú využiť aj z jabĺk – z receptov, ktoré vyžadujú jablká oškrabať zostane šupka, ktorá je väčšinou samostatne tuhá – stačí ju teda povariť a získame lahodný jablkový čaj.
Využiteľným “odpadom” je tiež drť po odšťavení – napríklad pri odšťavení mrkvy a repy vznikne chutný základ pre zeleninové placky alebo karbonátky. Pri výrobe rastlinného mlieka je možné využiť orechovú drvinu na výrobu domácich sušienok.
Tuhé hlúby napríklad z brokolice vedia tiež zažiariť – stačí ich nastrúhať a prihodiť do polievky alebo do karí. A listy zeleniny, napríklad tie z červenej repy, možno využiť obdobne ako špenát.
A keďže sa vyhadzovaniu nevyhýba ani pečivu, aj tu existujú osvedčené tipy na last minute využitie. Stredne unavené pečivo stačí pred konzumáciou rozpiecť. Pečivo v pokročilom stave tvrdosti je možné využiť na výrobu krutónov do polievky alebo ho úplne usušiť a následne z neho pomletím vyrobiť strúhanku.
Niektoré zvyšky sú tiež novým začiatkom– napríklad rôzne semienka po zasadení zaistia novú úrodu. Odrezky vrchnej časti koreňovej zeleniny stačí na usadiť do nádoby s vodou a za pár dní získame novú várku vňate.
Nové kombinácie – tých sa určite nebojte! Poznáme to všetci. Tu nám zostalo trochu šošovice, tu pár zemiakov a tam je vlastne ešte tá pečená zelenina z víkendu. Čo s tým? Zmiešať! Nech to ide často proti zažitým receptom, tieto mixované recepty zo zvyškov vykúzlia poväčšinou lahodnú kombináciu, na ktorú by sme inak neprišli. Týmto receptom svedčí štýl indickej kuchyne – napríklad karí alebo dháľ prebytky z predchádzajúcich dní vždy radi uvítajú.
Nevyužité potraviny sa dajú v menšom meradle využiť pri kompostovaní, kde budú premenené na živiny obohacujúce vznik novej úrody a vo väčšom meradle je ponúknuť miestnym farmárom a chovateľom, ktorí ich radi uvítajú pre svoje zvieratá.
Môžeme byť o krok vpred
Zodpovedné zaobchádzanie s potravou má dnes zelenú v mnohých oblastiach a na podporu vznikajú nové a premyslené riešenia. Medzi zapálenými nadšencami v boji proti plytvaniu je, najmä v zahraničí, obľúbený dumpster diving – v preklade “potápanie sa do odpadového kontajnera”. Znamená to navštevovanie popolníc v blízkosti supermarketov a reštaurácií, kde sa nachádza veľké množstvo vyhodeného jedla, ktoré už nemôže byť predávané, hoci je ešte možné ho konzumovať. Nutné uznať, že táto praktika nie je práve komfortná, nie je ani všade uskutočniteľná, ale v oblastiach, kde je rozšírená a populárna, prináša mnohokrát smetným lovcom bohaté hostiny plnohodnotného jedla.
Uskutočniteľnejšie, a do bežného života zaraditeľnejšie, je komunitné zdieľanie potravín. Myšlienka je jednoduchá – prebytky zo svojich záhrad sa ponúkajú ľuďom v okolí, a to buď za symbolickú cenu alebo za výmenu.
Čím ďalej väčší priestor dostávajú aj skupiny zdieľaného jedla. Jedná sa o internetové skupiny (väčšinou na Facebooku), kde si ľudia z rovnakého mesta ponúkajú potraviny, ktoré nestihnú zjesť – najčastejšie sa to týka ľudí odchádzajúcich na dovolenku alebo študentov odchádzajúcich z koľají. Tu je väčšinou jedlo ponúkané zadarmo, prípadne výmenou za niečo drobné.
Zamedziť plytvaniu však nechceme len pri kupovaných potravinách, ale aj pri tých voľne rastúcich. Tiež voľne dostupné miesta prírody poskytujú plodiace stromy, kríky a byliny, ktoré by nemali prísť nazmar. A pokiaľ nejde práve o frekventované miesto pri ceste, je dobrým nápadom uprednostniť konzumáciu týchto plodov.
Maličkosti pre nás, veľký vplyv pre planétu
Týmto článkom nechceme vzbúdzať pocity previnenia, naopak je zdravé brať túto problematiku triezvo a zamerať sa na to, čo môžeme pre zníženie plytvania potravinami my sami – hoci po menších krokoch, ale udržateľne si urobiť nové návyky, ktoré podporia zdravý a prirodzený chod našej planéty. A aké sú vaše tipy a osvedčené vychytávky v šetrnom zaobchádzaní s darmi zeme?
