Kešu oriešky pochádza pôvodne z Brazílie, ale potom, čo sa vďaka námorníkom dostali do Indie, sa odtiaľ rozšírili do ďalších tropických oblastí. Dnešnými významnými producentmi sú napríklad Brazília, Vietnam, Indonézia alebo Pobrežie Slonoviny. Mimochodom, zatiaľ najlepšie kešu, ktoré som jedol, boli z posledne menovanej krajiny a boli lúpané ručne.
Možno vás prekvapí, ako kešu vyzerajú pred zberom. Rastú na strome zvanom obličnik západný a kešu orech v šupke vyrastá ako “prívesok” plodu, pripomínajúci jablká (pozrite si obrázok nižšie). Lúpanie orechov nie je ľahké, pretože škrupina obsahuje fenolovú živicu a kyselinu salicylovú, ktorá dráždi pokožku.
Kešu obsahujú celý rad cenných minerálnych látok: najvýznamnejšie je zastúpený horčík, ďalej fosfor, vápnik, draslík, meď, selén a železo. Z ďalších živín sú to predovšetkým vitamíny rady B. Z orechov kešu obsahujú najviac sacharidov (30%), ktorým kešu vďačí za sladkastú chuť a 18 – 20% bielkovín. Z tukov dominujú predovšetkým mononenasýtené mastné kyseliny.
Kešu sa predávajú vo forme natural alebo praženej. Skutočnou lahôdkou je kešu maslo, vyrobené z rozmixovaných orechov.
Pražené (a väčšinou solené) kešu využijete na priamu konzumáciu, zatiaľ čo natural sú skvelou surovinou pre rastlinnú kuchyňu. Opäť platí, že pre lepšiu využiteľnosť je vhodné ich namočiť do studenej vody, v tomto prípade na 4 – 6 hodín. Namočené zmäknú, ešte viac zosladnú a predovšetkým po poctivom rozmixovaní už nie je nutné ich cediť.
Pripravíte z nich lahodnú smotanu, krém na torty, orieškové maslo, pevnejšie aj mazacie “syry”.
