Čo je amarant? Táto kultúrna rastlina, známa tiež pod botanickým názvom láskavec, je ďalší z pseudoobilnín pochádzajúci z Južnej Ameriky, ktorá patrila medzi tradičné potraviny Inkov a Aztékov už pred tisíckami rokov. Nájsť ho prekvapivo môžete aj na slovenských záhradkách, ale ako dekoratívnu rastlinu s visiacimi fialovými klasmi. Tie však nepatria medzi tie jedlé, tých sú medzi desiatkami druhov všetkého traja. Aj v tuzemsku stúpa význam amarantu ako potraviny.
Dobrých dôvodov sa k tomu nájde celý rad. Cenný je predovšetkým jeho vysoký obsah bielkovín (okolo 18 percent), v ktorých je slušne zastúpený aj lyzín, jedna z esenciálnych aminokyselín, na ktoré sú tradičné obilniny veľmi chudobné. Zato podobne ako quinoa neobsahuje lepok. Amarant skvelým zdrojom železa, obsahuje aj vápnik, horčík, fosfor, mangán a meď, z vitamínov sú potom zastúpené niektoré zo skupiny B a vitamín E. Obsahuje tiež 8 percent tukov. Tie sú z veľkej časti tvorené nenasýtenými mastnými kyselinami (vrátane esenciálnych omega 3).
Varenie z amarantu
Zrniečka amarantu sú veľmi drobné, majú jemnú orieškovú chuť a chrumkavú šupku, ktorá nezmäkne ani dlhým varením. Amarant je vhodný ako alternatíva ryže či kuskusu ako príloha. Pri varení ale púšťa škrob, takže výsledok je mierne šlamovitý. Rizotové pokrmy budú skôr lepivejšie. Práve preto je tak vhodnejšie skôr do kaší, zavárakov do polievok alebo tam, kde sa jeho spojivosť naopak hodí (napr. do rastlinných burgerov či sekaných).
Príprava amarantu
Amarant sa pripravuje podobe ako obilniny. Zalejeme ho 2 – 2,5 násobným množstvom vody, privedieme pod pokrievkou do varu. Osolíme a varíme 25 minút zásadne bez miešania (v opačnom prípade ho zaručene pripálite). V prípade kaše použite 3-4 násobok vody.
Výrobky z amarantu
- celé zrná
- amarantové vločky
- pufovaný amarant
- amarantová múka
- amarantové cestoviny
Čo sú to pseudoobilniny?
Pohánka, amarant aj quinoa sú tzv. pseudoobilniny. Botanicky nepatrí medzi obilné trávy, ich plody sa nepovažujú za zrná, ale semienka. Jednou z ich výhod je fakt, že neobsahujú lepok. V kuchyni sa však využívajú úplne rovnako ako klasické obilniny. Okrem prípravy samotných semien sa z nich vyrábajú vločky, múka alebo cestoviny.
